Rubrika: Blog

Blog
Blog

Ako napísať úspešný projekt?

Čo rozhoduje, že medzinárodný projekt bude schválený? Ako minimalizovať počet neúspešných projektov, ktoré je potrebné napísať, aby aspoň jeden konečne „prerazil“? Akú úlohu má hodnotiteľ a prečo je potrebné networkingovať a budovať si partnerské kontakty? 
V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme skúsenosti nielen pisateľa a riešiteľa projektov Horizont a Erasmus+, ale aj pohľady hodnotiteľov z oboch grantových schém.

Kedy má projekt šancu byť úspešný?

V prvom rade si treba uvedomiť, že téma akéhokoľvek projektu musí reflektovať dlhodobé aktivity partnerov. Nedá sa napísať úspešný projekt len preto, lebo je tu výzva! Pokiaľ však máš nápad na projekt, ktorý zodpovedá tvojím skúsenostiam, vedecko-výskumným alebo vzdelávacím aktivitám a máš vhodných partnerov, tvojím prvým krokom je stiahnutie a dôkladné prečítanie si programovej príručky (v prípade programu Erasmus+) alebo Pracovného programu (Horizon Europe).

pexels-fauxels-3183197

Keď si si ujasnil myšlienku projektu, je potrebné si vedieť zodpovedať nasledovné otázky:
– Prečo chcem projekt riešiť (Analýza potrieb/State of the Art)
– Čo chcem v projekte dosiahnuť (Všeobecný cieľ a špecifické ciele projektu)
– Čo bude výsledkom riešenia projektu (Výstupy projektu)
– S kým to chcem dosiahnuť (Veľkosť a zloženie partnerstva)
– Kto sú moje cieľové skupiny a ako sa o projekte a jeho výstupoch členovia týchto skupín dozvedia (Diseminácia a informovanosť)
– Ako výstupy projektu ovplyvnia cieľové skupiny (Dopad)
– Ako si overím, že som stanovené ciele dosiahol (Kvalita a evalvácia)

Návrh každého projektu by mal byť výsledkom tímovej práce. Je naozaj veľmi málo ľudí, ktorí dokážu napísať „veľký“ (rozumej projekty pre Horizont Europe alebo kooperačné partnerstvá Erasmus+) projekt skutočne sami. Navyše, dôležitou časťou pri hodnotení projektu je spôsob ako reaguje na potreby cieľových skupín a samotných zapojených organizácií a ako posúva situáciu v danej oblasti vedy, výskumu alebo inovácií. Aj z tohto dôvodu potrebuješ pri príprave projektu spoluprácu všetkých partnerov.


Ako vytvoriť správne partnerstvo?
Nevyhnutnou, aj keď nie jedinou, podmienkou úspešného projektu je dobré partnerstvo. Každý návrh projektu musí preukázať, že partnerstvo bolo vytvorené s ohľadom na ciele a zámery projektu. Okrem zvyčajnej podmienky, ktorá udáva minimálny počet partnerov a minimálny počet zapojených krajín, je potrebné, aby sa partneri v rámci konzorcia navzájom dopĺňali. Musíš dostatočne vysvetliť, že partnerstvo disponuje potrebnými zručnosťami, profilmi expertov a napríklad aj dostupnou infraštruktúrou pre realizáciu projektu. Každá partnerská inštitúcia však musí nielen priniesť konkrétnu pridanú hodnotu projektu, ale na druhej strane musí byť jasné akú konkrétnu pridanú hodnotu z účasti na projekte (nielen finančnú) každý partner získa.
Rovnako dôležité je preukázať existujúcu, najlepšie dlhoročnú, spoluprácu a spoločné skúsenosti partnerských inštitúcií. Vždy, keď je to možné, zdôrazni predchádzajúcu spoluprácu na iných projektoch, výmene expertov, konferenciách, networkingových eventoch a pod.
Nikdy nepíš projekt tak, aby vyhovoval konkrétnej skupine partnerov, ale partnerov vyberaj tak, aby zodpovedali cieľom projektu.


Na čo sa sústredí hodnotiteľ?
Nezávislí hodnotitelia sú vždy poučení, že hodnotiť môžu len to, čo je v návrhu projektu napísané a návrh sa hodnotí výlučne na základe v návrhu projektu poskytnutých informácií. Ak je niečo nedostatočne vysvetlené, hodnotiteľ nemôže uvažovať spôsobom „asi takto to bolo myslené“.


Existuje však niekoľko tipov ako si „nakloniť“ hodnotiteľov na stranu svojho projektu:
– čo najviac prispôsobiť štruktúru text projektu a používaj kratšie vety najmä v jazyku, ktorý nie je tvojím materinským,
– buď konzistentný v používaní termínov a skratiek,
– vyhni sa rozporom v rôznych častiach návrhového formuláru projektu,
– uveď konkrétne príklady, svoje tvrdenia podlož odkazmi na (ideálne vlastné) výskumy a analýzy potrieb,
– zodpovedaj všetky otázky vo formulári a dodrž ich poradie,
– doplň návrh projektu nielen povinnými ale aj ďalšími vhodnými prílohami (napr. Gantov diagram, návrh Diseminačného plánu alebo Plánu manažmentu kvality).


Aké sú hodnotiace kritériá?
Obsah jednotlivých kritérií závisí od typu programu alebo výzvy. Tieto kritériá hodnotenia sú vždy vopred definované a verejne dostupné. 
V prípade programu Horizont Europe ide o nasledovné kritériá:
Excellence (Jedinečnosť) popisuje jasnosť zámeru, vhodnú voľbu cieľov spoločne s koncepciou, ambíciou projektu a jeho inovačný potenciál.
Impact (Dopad) má pre Research and Innovation Action (RIA) a Innovation Action (IA) najvyššiu váhu pri záverečnom hodnotení. Pri odpovediach na otázky očakávaného dopadu je potrebné vysvetliť ako návrh napĺňa dopady definované vo výzve. Veľmi častou chybou, na ktorej stroskotá drvivá väčšina častokrát kvalitných projektov je zlé zadefinovanie kľúčových indikátorov dopadu, ich kvantifikácia a dobre vysvetlená metodika ich hodnotenia.
– Quality and efficiency of the implementation (Kvalita a efektívnosť implementácie projektu) sa zameriava na údržateľnosť a účinnosť pracovného plánu vrátane vhodnosti prideľovania úloh a zdrojov. Popísať treba aj jednotlivé riadiace štruktúry a postupy a nezabudnúť na riadenia rizík a inovácií.


V prípade programu Erasmus+ tvoj návrh projektu budú kvalitatívne hodnotiť nezávislí externí hodnotitelia v krajine žiadateľa/ koordinátora, a to podľa týchto 4 hodnotiacich kritérií: 
– Relevantnosť projektového návrhu s cieľmi a prioritami programu. Návrh projektu musí správne reflektovať aspoň jednu sektorovú prioritu a ideálne je, keď je v súlade aj s niektorou z horizontálnych priorít. Aj v tomto prípade sa veľká pozornosť hodnotiteľov venuje vhodnému partnerstvu. Nemalú úlohu, okrem profilu, skúseností a aktivít, zohráva aj správa príslušnosť k zvolenému sektoru.
– Kvalita projektového návrhu a jeho implementácia sa pri hodnotení opiera o prezentovanú analýzu potrieb. Bez zdôvodnenia potreby riešenia projektu nemá návrh projektu šancu byť úspešným! Analýza potrieb musí detailne identifikovať nielen celospoločenské problémy, ale aj potreby konkrétnych partnerov v projekte a v zapojených krajinách. Partneri tiež musia dostatočne konkrétne preukázať inovačný potenciál plánovaných výstupov projektu a to aj z pohľadu zapojených krajín.
– Kvalita projektového tímu a spolupráca okrem už spomenutých podmienok musí popisovať aj spôsob ako jednotliví partneri začlenia výsledky projektov do svojej bežnej činnosti. 
– Dopad projektu a jeho diseminácia sú dve veci, ktoré navzájom veľmi úzko súvisia. Prostredníctvom otázok venovaných očakávanému dopadu opíš akým spôsobom aktivity a jednotlivé výstupy riešia potreby zadefinované prostredníctvom analýzy potrieb s ohľadom na rozsah projektu na miestnej, národnej a/alebo európskej úrovni a aký má dosah na zainteresované strany, cieľové skupiny ale aj napríklad na tvorcov politík. Opäť veľmi častou chybou sú zle zadefinované kľúčové indikátory dopadu, ich kvantifikácia a metodika ich hodnotenia.

Takže kedy mám šancu pripraviť úspešný projekt?
Nebudeme Ťa klamať, byť úspešným pisateľom a realizátorom projektov je vo veľkej miere vec šťastia a vytrvalosti. Napriek tomu, že programy ako Horizont či Erasmus+ si zakladajú na skutočne nezávislých hodnoteniach a spravodlivom výberovom procese, aj hodnotitelia sú len ľudia – aj keď špičkoví odborníci v tom-ktorom odbore. Preto je každé hodnotenie do istej miery subjektívne. Neschválený projekt a negatívne hodnotenie by Ťa v žiadnom prípade nemalo odradiť. Treba si komentáre hodnotiteľov pozorne prečítať a pri následnej výzve podľa nich návrh projektu vylepšiť a podať znovu. Však sa hovorí, že na jeden úspešný projektový návrh je potrebné napísať 9 neúspešných. Takže veľa trpezlivosti, raz sa to určite podarí.

Blog
Blog

Ako byť efektívny

Každý z nás pozná pracovnú rutinu, povinnosti, stres a nadmernú pracovnú záťaž. Sú dni keď ide všetko tak ako má a sú dni kedy je toho naozaj veľa. Ako sa vysporiadať s náročným pracovným dňom resp. obdobím ? Radi Vám predstavíme rady a tipy členov nášho coworkingového centra, ktorý sa s pracovnými povinnosťami z rôznych oblastí stretávajú pravidelne. A čo Váš pracovný deň ? Ako Vám pomáha byť efektívny a produktívny ? Budeme radi ak nám dáte spätnú väzbu a ešte radšej budeme ak navštívite naše coworkingové centrum osobne.

1.      Dopraj si dostatok spánku

Určite ste si všimli, že keď trpíte nedostatkom spánku, máte problémy so sústredením, učením a komunikáciou. Nedostatok spánku negatívne ovplyvňuje produktivitu, pracovný výkon a kvalitu samotnej práce. Aby ste mohli efektívne pracovať v práci alebo úspešne zvládnuť nejaký problém, musíte mať dostatok spánku a odpočinku. Dbajte tiež na kvalitu spánku, ktorú môžete zabezpečiť vyvetraním miestnosti, kvalitnou a pohodlnou posteľnou bielizňou a tiež oblečením na spanie z vhodného materiálu. Na upokojenie a relaxáciu môžete siahnuť po éterických olejoch. Pre kvalitný spánok sa tiež odporúča tesne pred spaním konzumovať ľahkú stravu. Veľmi podstatná je aj dĺžka spánku. Ideálny čas na regeneráciu a odpočinutie organizmu je 6-8 h spánku denne.  Náš tip: nepoužívajte smartfón tesne pred spaním a odložte ho v dostatočnej vzdialenosti od vašej postele.

2.      Čisté pracovné prostredie

Neporiadok, a materiálny chaos v pracovnom prostredí môže pôsobiť rušivo. Snažte sa mať pracovný stôl upravený a systematicky zorganizovaný. Vyhýbajte sa preplnenému pracovnému stolu a nepotrebné veci odložte. Majte jednotlivo oddelené sekcie na pracovné miesto, kuchynku alebo miesto na kávu a obed. Pravidelné vetranie v pracovnom prostredí môže pomôcť pri sústredení.

3.      Sústreďte sa na najdôležitejšie úlohy

Z Massachusettského technologického inštitútu pochádza teória, podľa ktorej je potrebné úlohy zoradiť podľa priorít. Každý zoznam úloh obsahuje niektoré povinnosti, ktoré sú dôležitejšie ako iné. Je ľahké stráviť celý deň odškrtávaním jednoduchých, menej dôležitých úloh namiesto toho, aby sme sa sústredili na dôležité veci. Najproduktívnejší ľudia dokážu rozpoznať, ktoré úlohy majú vysokú hodnotu, a ostatné môžu vynechať alebo delegovať. Neponáhľajú sa, aby stihli všetko, pretože si uvedomujú, že je to nemožné. Vytvorte si pravidelnú dennú rutinu. Systematické pracovanie a denná rutina môžu zefektívniť váš pracovný deň.

4.      Stlmte všetky rušivé vplyvy

Každého z nás môže rušiť niečo iné, preto je potrebné, aby sme identifikovali veci, ktoré nás rušia, a snažili sa im vyhýbať alebo si stanovili prísne pravidlá. Ak vás rozptyľujú sociálne médiá, môžete si stanoviť časový limit 5 minút, ktorý môžeme stráviť na sociálnych sieťach, ale až po tom, ako dokončíme úlohu alebo sa naučíme danú kapitolu na skúšku. V pracovnom prostredí sa odporúča neutrálny dizajnový interiér, jemné a nevýrazné farby, ďalším pomocníkom pre niekoho môže byť hudba v pozadí pri vykonávaní pracovnej činnosti alebo naopak tiché prostredie. Pri sedavom zamestnaní, napríklad za počítačom, je vhodné počas dňa na pár minút prácu prerušiť, prejsť sa alebo si zacvičiť pár jednoduchých cvikov na uvoľnenie.

5.      Individualita

       Aj táto naša rada je len to… radou. Pre skutočne efektívnu prácu je dôležité poznať samých seba a podmienky, v ktorých pracujeme najefektívnejšie. Niektorým ľuďom vyhovuje práca medzi ľuďmi v spoločných kanceláriách, niekomu samostatná práca, niekto počas práce rád počúva hudbu/podcast/diskusnú reláciu/rádio iní uprednostňujú ticho. Niekto radšej pracuje v noci a niekto je ranné vtáča. Ak ste ešte nenašli ten správny spôsob pre vás, nezúfajte. Existuje množstvo publikácií, podcastov, filmov, ktoré vám poradia, ako byť efektívny, a je len na vás, ktoré rady si osvojíte. A ak by ste radi skúsili nové pracovné prostredie, príďte stráviť Váš pracovný deň v priestoroch coworkingového centra SPU. 

Blog
Blog

Súčasnosť vs. minulosť

V súčasnej rastúcej nezamestnanosti, celosvetovej pandémii, energetickej kríze, vojnovému konfliktu a stagnácie ekonomického vývoja sa javí úsilie o rozvoj podnikania ako veľmi náročná výzva, najmä pre mladých ľudí. Na ceste za podnikaním sa neraz stretávajú s rôznymi prekážkami pri zabezpečovaní materiálnych i finančných zdrojov. Snažia sa vytvoriť vhodné podmienky pre svoju prácu, ktoré vyhovujú ich odbornému zameraniu a charakteru ich práce.

Jedným zo spôsobov vytvárania podmienok k spolupráci medzi drobnými subjektami, freelancermi, živnostníkmi je vytváranie spoločných zdieľaných kancelárskych priestorov – coworkingov. Takéto priestory ponúkajú nielen zdieľaný kancelársky priestor ale i zázemie, základné vybavenie kancelárie, priestory pre študentov, samostatné priestory pre skupinky  na organizovanie rôznych prednášok a stretnutí. Coworking v dnešnej dobe ponúka spojenie rozličných služieb, súkromná kaviareň, reštaurácia, fitness centrum alebo detské centrum.

Koncept a hlavná myšlienka coworkingu je jednoduchá, keďže reaguje na potreby ľudí, ktorí chcú podnikať, ale nemajú dostatok prostriedkov na vlastný pracovný priestor. Takisto pomáha ľuďom, ktorí pracujú z domu, ale nemôžu sa v tomto prostredí sústrediť alebo im chýba sociálny kontakt.Môžeme ho tiež definovať ako systém práce, pri ktorom si miesto v spoločnom priestore prenajímajú jednotlivci. Coworking teda predstavuje komunitu ktorá využíva spoločné technické vybavenie a tvorí atmosféru povzbudzujúcu k chuti a odhodlaniu pokračovať na svojich projektoch, dodávajúcu si navzájom odvahu podnikať, pocit spolupatričnosti, zázemia a opory. Pre coworkerov je prirodzené vnímanie možnosti dať, či prijať radu, podeliť sa so skúsenosťami alebo pomôcť s prekonávaním prekážok.

Koncept spoločne zdieľaných priestorov za účelom práce je tu s nami už od minulosti. Medzi príklady zaradujeme: zoskupenia umelcov po celom svete v rôznych ateliéroch, v ktorých sa síce zišli všetci spoločne, no každý pracoval na svojom diele, skupina spisovateľov v New Yorku  (1978) ktorí založili takzvané „The Writers Room“ (spisovateľské izby), fungujúce dodnes. Boli založené na neziskovom princípe a chceli poskytnúť svojim členom (výhradne spisovateľom) zdieľaný priestor s prístupom k rôznym informačným zdrojom.

Otcom coworkingu je Brad Neuberg, ktorý pracoval na vlastných projektoch a súčasne chodil do práce. Preto jeho cieľom bolo spojiť výhody týchto dvoch aspektov vo svojom živote – nezávislosť v práci na svojich projektoch a komunita vytvorená v pracovnom prostredí. V roku 2005 vytvoril San Francisco Coworking Space. Oficiálne prvým členom coworkingu bol Raya Baxtera.

Zdroje

1.        NEUBERG, B. 2014 The Start of Coworking (from the Guy that Started It). www.codinginparadise.org, [cit. 15. 3. 2021]. Dostupné na internete: http://codinginparadise.org/ebooks/html/blog/ start_of_coworking.html

2.        NEUBERG, B. 2005. Coworking – Community for Developers Who Work From Home. www.codinginparadise.org, [cit. 15. 3. 2021]. Dostupné na internete: http://codinginparadise.org/weblog/2005/08/coworking-community-for-developers-who.html

3.        JONES, D. – SUNDSTED, T. – BACIGALUPO, T. 2009. I´m outta here! : how coworking is making the office obsolete. Brooklyn: Nota n MBA Press,  ISBN 978-1118441541